Div sveta

Sú divom sveta pre svoju mohutnosť, pre svoju veľkoleposť, pre svoju nákladnosť, pre svoj vek i pre vlastnosti ktoré nemajú. Je ich asi 70-80. Bolo ich viac ale viaceré podľahli zubu času, prepadli sa do mora. Sú zoradené v dĺžke takmer 100 km od Káhiry k Fajjúmu.

Pyramída znamená jednoduchý ihlan. Tento názov sa odvodzuje z gréckeho slova pyr – oheň. Najstaršou formou je stupňovitá pyramída pri Sakkáre. Jej vek odhadujú na 4700-4800 rokov. Nezvyčajná je pyramída pri Dašúre. Má zalomené steny.

Veľká pyramída čiže Cheopsova je o sto rokov mladšia než Džoserova. Vedie k nej asfaltová cesta z Káhiry. Je postavená z kamenných kvádrov z ktorých opadalo obloženie. Od päty k vrcholu meria 137,3 metra. Strana jej štvorcovej základne meria 230,4 metra. Objem Veľkej pyramídy je asi 2 525 000 kubických metrov. Na jej stavbu sa použilo asi 2 250 000 kamenných kvádrov s priemerným objemom vyše 1 meter kubický a hmotnosťou 2,5 tony.

Čo vlastne sú tieto pyramídy ? Sú to hrobky egyptských kráľov.

Egyptský kňaz Manetho zostavil v Egyptských pamätihodnostiach zoznam tamojších panovníkov rozdelených na 30 dynastií. Neskôr sa našli ďalšie dokumenty, ktoré tieto údaje doplnili. Patria medzi ne : Palermska doska, Turínsky papyrus, Sakkárska doska a Abýdska doska. Podľa rozdelení dynastií na tri dekády sa delia aj dejiny Egypta na tri obdobia : Stará, Stredná a Nová ríša. Stará ríša zahŕňa panovanie od 3. Dynastie, Prvým kráľom bol Džoser, ktorý je známy z prvej pyramídy postavenej v Egypte. 4. dynastia zahŕňa panovníkov , ktorý dali postaviť najväčšie pyramídy : Snofreovú, Cheopsovú, Chefrenovú, Mykerinosovú. Za panovníkov 5. Dynastie boli postavené tri pyramídy a za 6. Dynastie štyri. Stredná ríša zahŕňa panovníkov 11.a 12. Dynastie. Stavali pyramídy menších rozmerov a neboli výhradne z kameňa. Mali jadro z nepálených tehál a kamennými doskami boli len obložené.Najvýznamnejšie z nich sú: Mentuhotepov chrám a pyramídy v Lište, Dašúre, Hauváre, Illáhúne. Posledná pyramída bola postavená v druhom medziobdobí za vlády Chendžera.

Príčiny prečo sa stavali pyramídy treba hľadať v spoločenskom zriadení starého Egypta a v jeho ideológii. Od pradávnych čias sa v Egypte považoval panovník za boha. Bohom ostával aj po smrti. Aby mohol po smrti ďalej žiť jeho telo muselo zostať neporušené a jeho duch musel dostať výbavu na druhý svet. Z tejto potreby sa vyvinulo mumifikovanie mŕtvych. Zo snahy zabezpečiť mumifikované telo pred poškodením a jeho hrobovú výbavu pred vylúpením vyvinulo sa viacero druhov hrobov. Kráľova hrobka musela byť nielen najväčšia ale musela sa odlišovať od hrobiek ostatných. Tak sa vyvinula pyramída. Pod pyramídou boli komory pre hrobovú výbavu. Samotná hrobová komora kráľa bola v hĺbke 26 metrov.

Pyramídy sú vrchy faraónov, pripomínajú vyhasnuté sopky uprostred striebristého piesku. Chýba im však jedná náležitosť a tou je spoločenská užitočnosť.

Nech sa vypína stavba, ktorá sa domnieva, že svojou márnotratnou nákladnosťou dosahuje hviezdy.