Pyramídy

Práve pyramídy sú jediným divom zo siedmich divov sveta, ktoré môžu vidieť ľudia ešte aj dnes v pomerne dobre zachovanej podobe.



Ich vznik sa datuje v období od r. 2700 do 2500 pred naším letopočtom.

V Egypte v Gize sa nachádza niekoľko pyramíd. Najväčšou z nich je Chufevova pyramída. Je vysoká 137,3 metra, hoci pôvodne mala o desať metrov viac. Šírka jej základne meria 230,4 metra. Základňa merala v čase vzniku o dva metre viac. Pri jej stavbe sa použili kvádre s priemerným objemom jeden meter kubický. Odhaduje sa, že 10 tisíc robotníkov použilo na stavbu pyramídy približne 2,3 milióna kvádrov.








Dôvod stavby pyramíd spočíval vo viere v posmrtný život. Egyptské náboženstvo hlásalo: aby mohol staroveký Egypťan po smrti žiť, muselo jeho telo muselo ostať neporušené a jeho duša musela dostať výbavu na druhý svet ako napríklad potraviny, nápoje, zbrane, nábytok, služobníctvo.

Pyramídy fascinujú ľudí. To dáva možnosť fantastom vytvárať rôzne asociáce. Jedným z najznámejších autorov, ktorí písali o pyramídach bol Däniken. Jeho Spomienky na budúcnosť sú už klasickým čítaním. Niektorí autori kombináciami mier a umiestnením pyramíd dokladujú matematickú a astronomickú znalosť Egypťanov. Ako príklad možno uviesť P. Smytha, ktorý tvrdil, že Egypťania poznali Ludolfovho číslo, presnú dĺžku roku, obvod našej planéty a jej vzdialenosť od slnka. Zlatý rez pomocou pyramíd uvádzal A. Jarolímek. Nakoniec spomeňme L. Součka, ktorý modely pyramíd používal na brúsenie žiletiek.

Napriek všetkým neovereným skutočnostiam sú pyramídy stavbou, ktorá sa výrazne odlišuje od ostatných stavieb starovekého sveta. Ich nadčasovosť je obdivuhodná.