Vesmír
Všetci tí, ktorí patríme k priaznivcom vesmíru sa z času na čas zamyslíme nad tým, aké záhady naša Slnečná sústava skrýva.Často používame pojmy "nekonečný" alebo "nekonečné" práve v súvislosti s vesmírom. Tieto pojmy môžeme ale nájsť napríklad aj v matematike, kde môžeme mať napríklad číslo s nekonečným počtom desatiných miest, ako napríklad Pí. Avšak čísla nie sú skutočné, sú abstraktné. Môže však nekonečno existovať aj v praxi ? Celý koncept nekonečnosti je totiž veľmi nejasný a existuje len v teoretickej rovine. Predstavme si krátky príklad. Máme balík hracích kariet, v ktorom každá desiata karta je žolík. Ak si teraz teoreticky predstavíme, že náš balíček má nekonečné množstvo kariet, logicky by v ňom malo byť viac obyčajných kariet ako žolíkov. Môžete si povedať, že ak máme nekonečný počet kariet, nemôžu byť spočítané a tým pádom nemôžeme presne určiť, či máme aj menej žolíkov. Avšak, pomer žolíkov k ostatným kartám bol presne určený a nemenný, čo znamená, že pri akomkoľvek počte kariet bude žolíkov v pomere k ostatným kartám stále menej. V matematike by to teda znamenalo, že môžeme mať niekoľko rôznych stupňov nekonečna. Znie to zvláštne, ale je to tak.
So zaujímavým objavom prišli pred pár dňami vedci z vesmírnej organizácie NASA. Podľa údajov získaných z družice Microwave Anisotropy Probe, ktorá bola vypustená v roku 2001, sa podarilo zistiť, že vesmír sa bude rozpínať donekonečna, stále väčšou a väčšou rýchlosťou. Údaje tiež potvrdili staršiu teóriu, že väčšie percento vesmíru pozostáva z tzv. „tmavej hmoty“, ktorá má za následok práve rozpínanie vesmíru. Okrem toho sa zdá, že vesmír by mohol byť starý až 15 miliárd rokov.
„Všetky naše pozorovania prevažne starých explodujúcich hviezd (supernov) nám ukazujú, že žijeme vo vesmíre, ktorého rozpínanie sa nikdy nezastaví. Zjavne tu nie je dostatok hmoty, ktorej gravitačná sila by spomalila, alebo zastavila jeho rozpínanie“ - skonštatoval Dr. Saul Perlmutter z Národného laboratória Lawrence Berkeley v Kalifornii. „Tiež možno predpokladať, že vzhľadom na pomalšiu rýchlosť rozpínania, ako sa doposiaľ predpokladalo, môže byť vek vesmíru až 15 miliárd rokov, namiesto pôvodných 13,7 miliárd. Ak sa totiž vesmír rozpína pomalšie, ako sme predpokladali, muselo trvať dlhší čas, aby dosiahol súčasný stav“, dodal.
Okrem pozorovaní NASA, prebiehalo súčasne aj 14 nezávislých pozorovaní, ktoré mali potvrdiť, alebo vyvrátiť túto teóriu. Všetky výsledky však ukazujú to isté. Hovorí Dr. Ruth A. Daly z Univerzity Princeton: „Naše pozorovania sú presne identické s tými, s ktorými prišla NASA. V súčasnosti môžeme povedať, že je na 95% isté, že sa vesmír bude rozpínať donekonečna.“
Práve družica NASA vypustená v roku 2001 má za úlohu merať tzv. „kozmické mikrovlné pozadie“ (cosmic microwave background – CMS). Astronómovia tvrdia, že práve CMS obsahuje veľké množstvo informácii o pôvode a zániku vesmíru. Meranie CMS nám taktiež umožňuje odhadnúť základné parametre vesmíru, a to napríklad či sa bude rozpínať donekonečna, alebo sa zmrští, či sa jeho rozpínanie bude zrýchľovať, alebo spomaľovať a podobne. Družica NASA je schopná zmerať všetky tieto údaje každých 6 mesiacov s vynikajúcou presnosťou. Jej prvé merania len potvrdili neoficiálne údaje z roku 2000, ktoré hovoria o tom, že tmavá hmota tvorí vo vesmíre väčšiu časť, ako obyčajná hmota, čo bude mať za následok jeho stále rýchlejšie a rýchlejšie rozpínanie.
Ak astronómovia hovoria o hmote, myslia tým všetko. Jednak obyčajnú hmotu, ktorú môžeme klasickým spôsobom vidieť, ale aj tmavú hmotu, o ktorej existencii sa doteraz iba špekulovalo. V súčasnosti predpokladáme, že klasická hmota, ktorá by mohla rozpínanie vesmíru zastaviť, tvorí celkovo len niečo okolo 4%. Tmavá hmota, ktorá má za následok jeho rozpínanie, tvorí až 24%, čo je jasný nepomer. Navyše, najnovšie poznatky ukázali, že hustota obyčajnej hmoty je iba 20% až 30% z hustoty potrebnej na to, aby sa vesmír prestal rozpínať. Zvyšných 72% pozostáva zo tzv. tmavej energie, ktorá je zahalená ešte väčším rúškom tajomstva. Na to, aby sme získali viac detailnejšie hodnoty, budeme musieť skúmať ďalšie a ďalšie supernovy.
Tieto zistenia však nie sú až tak prekvapujúce. Už vyše roka sa predpokladalo, že vesmír je príliš „riedky“. Znamená to, že má príliš nízku hustotu hmoty. Čím vyššia hustota hmoty by vo vesmíre bola, tým viac by ho to spomaľovalo pri jeho rozpínaní. Avšak pozorovania vzdialených supernov odhalili, že rozpínanie vesmíru nie je spomaľované takmer vôbec alebo iba veľmi nepatrne. Rozpínanie vesmíru bude mať navyše za následok ešte rýchlejšie „rednutie“, čo v praxi znamená, že sa z vesmíru napokon stane tmavé a chladné miesto. Na tieto pozorovania sa využívajú teleskopy v Čile, na Kanárskych ostrovoch, v Arizone a na Hawaji. No a samozrejme nesmie chýbať aj Hubbleov teleskop, ktorý dokáže zachytiť explózie hviezd vzdialených až sedem miliárd svetelných rokov.
Táto teória tým pádom hrnie zo stola ostatné teórie, ktoré sa opierajú o skutočnosť, že vesmír sa jedného dňa opäť zmŕšti. Napríklad teóriu o pulzujúcom vesmíre, ktorá tvrdí, že vesmír neustále pulzuje, čiže rozpína sa, následne sa vplyvom gravitácie opäť zmŕšti do jedného bodu, kde nastane nový Veľký tresk, ktorý má za následok opätovné rozpínanie vesmíru, a tak stále dookola. Naopak, nahráva do karát veriacim, ktorí sa samozrejme opierajú o tvrdenia Biblie, ktorá tvrdí, že vesmír mal v jednom konkrétnom bode svoj počiatok a bude existovať donekonečna – „Na počiatku, Boh stvoril nebo a Zem“ (Genesis 1:1)".
V súčasnom období sme teda svedkami viacerých nových objavov, ktoré síce nič nemenia na minulosti, ale menia náš pohľad na ňu. Mnohé veci, o ktoré sme sa doteraz opierali a z ktorých vychádzali mnohé ďalšie teórie, sa ukázali ako nesprávne. Veda a technologický pokrok napreduje a ukazuje nám stále nové a nové možnosti spoznávania vesmíru – miesta, v sme vznikli, žijeme a zanikneme, ale aj to, ako neuveriteľne málo toho vieme.