Mliečna dráha

[PureInsight.org] Vo februári 2004 NASA (National Aeronautics and Space Administraiton, Národný Ústav pre Letectvo a Kozmonautiku) vydala vyhlásenie, že temná energia naozaj existuje. Podľa pozorovaní sa takmer všetky galaxie vo vesmíre vzďaľujú od našej galaxie v neustále sa zvyšujúcom tempe. Astronómovia sa nazdávajú, na základe súčasného pochopenia, že naša galaxia sa stáva osamelejšou, akoby bola osamelou dušou a túlavým duchom vo vesmíre.

Neviditeľná silná sila - temná energia

V roku 1998 vedci objavili, že takmer všetky galaxie vo vesmíre sa od seba vzďaľujú čoraz väčšou rýchlosťou. Preto navrhli vysvetlenie, aby popísali neustále sa rozpínajúci vesmír. Po dlhý čas si vedci mysleli, že všetka vesmírna štruktúra - od planét ku zhlukom planét - sú udržiavané na mieste gravitáciou. Aká sila potom prekonáva túto gravitačnú silu a spôsobuje rýchle vzďaľovanie sa hviezd? Vedci hovoria, že je to kvôli neviditeľnej, silnej energii, nazývanej temná energia.

Budúcnosť galaxií a vesmíru

Vedci si myslia, že galaxie sa od nás vzďaľujú čoraz väčšou rýchlosťou. Postupom času sa všetky galaxie budú vzďaľovať rýchlosťou väčšou ako rýchlosť svetla. Pretože rýchlosť svetla vyžarovaného z galaxií bude pomalšia ako rýchlosť, ktorou sa od nás vzďaľujú, nebudeme ich už schopní vidieť. Keď sa potom pozrieme na oblohu, okrem našej Mliečnej dráhy, neuvidíme na nebi žiadne hviezdy. Aj keď sa budeme pozerať ďalekohľadom, uvidíme len temne-čiernu oblohu.

Vedci sa domnievajú, že keď táto situácia bude pokračovať, nakoniec všetky hviezdy nebudú schopné udržiavať túto neustálu expanziu pri rýchlosti svetla, a preto sa rozpadnú. Všetky hviezdy sa rozpadnú až po úroveň atómov. Čas zostane stáť.

Vedci nemajú ani šajnu, čo je temná energia. Sú dva názory na zdroj temnej energie: Jeden názor je, že temná energia preniká z prázdneho priestoru, nemení sa a má pevnú silu. Druhý hovorí, že tmavá energia súvisí so zmenami energetického poľa. V tomto prípade to znamená, že jedného dňa silná, mystická, odpudivá sila zmení svoje správanie. Nech to vysvetľujeme akokoľvek, temná energia, ktorá je neviditeľná a predsa vytvára hlavnú časť energie vo vesmíre, rozhodne o budúcnosti vesmíru.

V posledných rokoch sa na základe astronomických pozorovaní pochopenie vesmíru značne zmenilo. Objavilo sa mnoho nových teórií, aby vysvetlili nové objavy. Domnienky o budúcnosti vesmíru sú teda rôzne. Ťažiskom problému je nedostatok pochopenia opravdivej povahy temnej energie a toho, ako funguje. Je preto nemožné s istotou predpovedať budúci stav vesmíru a čas, aký to bude trvať. Je možné, že všetky teórie sú nesprávne a ľudia uvidia v blízkej budúcnosti neuveriteľné veci.

Dve čierne diery v Mliečnej dráhe a úžasný let do stredu.

Objavená druhá čierna diera v blízkostii supermasívnej čiernej diery v centre Mliečnej dráhy - IRS 13E



Astronómovia sa domnievajú, že našli vzácnu, ak nie jedinú čiernu dieru svojho druhu v centre Mliečnej dráhy. Môže byť druhou "beštiou" besniacou v tejto časti galaxie. Objav pridáva tiež na váhe predstáv, podľa ktorých sa čierne diery delia do troch skupín: malých, stredných a veľkých.
Najmenšie z nich sú hviezdne čierne diery vznikajúce z gravitačného kolapsu hviezd. Ich hmotnosti sú porovnateľné s hmotnosťou nášho Slnka. Za posledné roky sa astronómovia prikláňajú k presvedčeniu, že v centre galaxií sú pre zmenu tie najväčšie čierne diery, ktorých hmotnosť je niekoľko miliónov hmotnosti Slnka. V strede Mliečnej dráhy konkrétne s hmotnosťou okolo troch miliónov hmotnosti Slnka.
Novo predpokladaná čierna diera má hmotnosť medzi týmito krajnými prípadmi, okolo 1300 hmotností Slnka. Mnohí teoreticky predpokladali existenciu týchto stredne masívnych čiernych dier, lebo podľa ich názoru sa jedná o stavebné kamene supermasívnych čiernych dier. Niekoľko z nich mohlo zostať rozptýlených v každej galaxii. Dlho však nebola nájdená žiadna stopa po ich existencii. Táto je prvá.
Čierne diery samotné nie sú viditeľné, nakoľko horizont udalosti bráni všetkému v návrate, čo raz tento myslený horizont obklopujúci čiernu dieru (čiernou dierou sa často myslí práve horizont udalosti) prekročí (smerom do vnútra).
Prezrádza ich ale veľa vecí, v prvom rade ich silná gravitácia. Vďaka ich mimoriadne malému rozmeru (naše Slnko by mal horizont udalosti len okolo 3 km od stredu), telesá sa k nim môžu dostať do malej vzdialenosti a pritom v dôsledku zákona zachovania energia zrýchlia do neuveriteľných rýchlostí. To isté platí aj pre hviezdy, ktoré sa dostanú veľmi blízko. Obiehajú čierne diery s takou obrovskou rýchlosťou a v tak malej vzdialenosti, že polomerom trajektórie dávajú silný odhad veľkosti oblasti gravitujúcej hmoty, na druhú stranu ich veľmi krátka obežná doba svedčí o mimoriadne veľkej hmotnosti. Obidve tieto vlastnosti vyžadujú prítomnosť čiernej diery (pokiaľ fyzika, ktorú poznáme platí v rozsahu, ktorú si myslíme).
Ak tento objekt pomenovaný ako GCIRS 13E je skutočne čiernou dierou, ktorý sa musel sformovať Ďalej od stredu galaxie. Momentálne sa nachádza len niečo okolo 1,5 svetelných rokov od horizontu udalosti supermasívnej čiernej diery v centre galaxie. To je približne vzdialenosť Slnka od najbližšej susednej hviezdy.
Čierna diera sa združila so siedmimi Ďalšími hviezdami. Na začiatku každá z hviezd mala hmotnosť okolo 40 násobku hmotnosti Slnka. Celá táto rodinka (čierna diera s hviezdami) obieha okolo galaktického centra so supermasívnou čiernou dierou v strede rýchlosťou 280 000 km/s. To znamená, že skoro rýchlosťou svetla.
Ukazuje sa, že doprovodné hviezdy sa nemohli vytvoriť príliš dávno. Ich veľká hmotnosť im dovoľuje len krátky život, ich vek sa odhaduje na niečo okolo 10 miliónov rokov. Z toho tiež vyplýva, že hviezdy nemôžu byť príliš ďaleko od svojich pôvodných miest, nakoľko je známe, že pôsobenie čiernych dier nedovoľuje plynom zhlukovanie a sformovanie hviezd. Hviezdy sa museli vytvoriť relatívne ráno a až po ich vytvorení boli stredne veľkou čiernou dierou zachytené.
Odhaduje sa, že celé zoskupenie sa mohlo vytvoriť neďaleko, asi vo vzdialenosti 60 svetelných rokov. Astronómovia tvrdia, že sedem hviezd je niečím, čo zostalo po zničení, alebo "rozprášení" menšej hviezdokopy. Tieto stredne veľké čierne diery by boli pohromou aj pre našu milovanú slnečnú sústavu, keby sme nejakej priplietli do cesty.

Podľa pozorovaní amerických astronómov sa zistilo, že naša Mliečna dráha vibruje a je zvlnená!


Toto zistenie vyplýva z detailného štúdia novej rádiovej mapy rozloženia neutrálneho vodíka v Galaxii. Zdá sa, že Magellanové mraky ovplyvňujú tmavú hmotu v našej Galaxii, ktorá spôsobuje záhadné vlnenie galaktického disku. Toto vlnenie je najlepšie pozorované na tenkom vodíkovom disku prechádzajúcom Galaxiou. Jeho priemer je takmer 200000 svetelných rokov (priemer Mliečnej dráhy je 100000 svetelných rokov). Naša slnečná sústava sa nachádza neďaleko jedného zo záhybov. Štúdium tohto vlnenia je však veľmi zložité, pretože sa nachádzame vo vnútri disku. Profesor astronómie na kalifornskej univerzite v Berkeley Loe Blitz a jeho kolegovia Evan Levine a Carl Heiles zmapovali túto deformáciu. Potom ju analyzovali podľa detailnej novo vytvorenej mapy neutrálneho vodíku HI v Galaxii.
Začiatkom tohto výskumu boli nové spektrálne údaje o emisiách vodíku v Mlečnej dráhe na vlnovej dĺžke 21 cm. Išlo o projekt Leiden-Argentina-Bonn alebo tiež (LAB) Survey of Galactic HI. Výsledkom bolo zistenie, že vrstva atomárneho vodíku vibruje. Oscilácie prebiehajú v troch módoch. Matematicky je tento vibračný pohyb popísaný ako kombinácia troch rôznych oscilácií: "mávanie" okrajov disku hore dolu, sínusové oscilácie a sedlovité profilované kmitanie. Deformácie boli objavené už v roku 1957, ale až doteraz chýbal ich matepatický popis. Podľa názorov aetronómov v minulosti nemohli byť príčinou oscilácií Magellanove oblaky. Dôvodom bolo to, že ich hmotnosť je len 2 % hmotnosti disku, a teda je príliš malou na to aby ovplyvňovala tak masívny disk (200 miliárd Sĺnk, obežná doba 1,5 miliardy rokov).
Martin D. Weinberg v spolupráci s Blitzom vytvorili počítačový model v ktorom sa do úvahy bral aj vplyv tmavej hmoty. Výsledkom simulácie bolo zistenie, že pohyb Magellanových oblakov cez tmavú hmotu prebudí ich gravitačný vplyv na disk a to spôsobí pozorované vlnenie v Galaxii.